Masívne odchody do predčasných dôchodkov zdvihnú dlh Slovenska. Kto ponesie následky?

BRATISLAVA – Masívny odchod do predčasných dôchodkov sa premietne do rastu dlhu Slovenska. Konkrétne má ísť o rast dlhu o 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odborníci vypočítali, že čistý negatívny vplyv bude do roku 2031 na úrovni 1,5 miliardy bez úrokových nákladov.

Údaje poskytla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na svojej webovej stránke. V rokoch 2023 a 2024 mali ľudia vysokú motiváciu pre odchod do predčasného dôchodku. To však spôsobilo podľa RRZ citeľný výpadok pracovnej sily, najmä v priemyselnej výrobe, obchode a doprave.

„Významný výpadok bude pretrvávať do roku 2027 a úplne vymizne až v roku 2031. V kontexte starnutia obyvateľstva a nedostatočného prísunu nových pracovníkov predstavuje nadmerný odchod skúsených zamestnancov do PSD nielen krátkodobé narušenie personálnej stability firiem, ale aj priame zníženie úrovne zamestnanosti,“ uviedla RRZ.

Odporúča pritom lepšie nastaviť dôchodkový systém zrušením valorizácie novopriznaných dôchodkov a zlepšiť nadväznosť období, za ktoré sa zohľadňuje inflácia pri určení štandardnej valorizácie.

Rekordné čísla

V poslednej dekáde pred rokom 2023 počet žiadostí o priznanie predčasného starobného dôchodku mierne klesol, pričom o predčasný dôchodok požiadalo 16-tisíc Slovákov. V roku 2023 ale nastal výrazný zlom a požiadalo oň rekordných takmer 47-tisíc osôb.

„V roku 2024 pribudlo ďalších približne 25-tisíc žiadostí, čo bolo síce menej než v predošlom rekordnom roku, no stále to potvrdzovalo pretrvávajúci nadštandardný záujem o predčasný dôchodok,“ dodáva RRZ.

Najvýraznejší nárast počtu žiadostí nastal v závere roka 2023, keď ich počet skokovo vzrástol v posledných dvoch mesiacoch. Druhá, už menej intenzívna vlna, sa objavila v máji 2024 – teda krátko predtým, ako začali platiť legislatívne zmeny sprísňujúce podmienky na predčasný odchod do dôchodku. Tretia vlna žiadostí nasledovala opäť v decembri 2024.

Nie všetky žiadosti však bývajú úspešné – časť z nich Sociálna poisťovňa každoročne zamieta, takže počet priznaných dôchodkov je nižší než počet žiadostí. Podľa podrobných údajov Sociálnej poisťovne sa v analyzovanom období rokov 2023 a 2024 stalo novými poberateľmi predčasného dôchodku spolu 61,2 tisíca osôb. Dôvodom bola najmä finančná motivácia, keď po valorizácii stúpli predčasné dôchodky od 110 až 160 eur mesačne.

Problém s valorizáciou

„Dôchodky sa dlhodobo nesystémovo valorizujú už pri ich priznaní. V čase vysokej inflácie, ale pomalšieho rastu miezd to výrazne zvyšuje ich výšku (mieru náhrady), čím sa odchod do penzie stáva finančne atraktívnejším,“ uviedla RRZ s tým, že prvýkrát sa valorizácia dôchodkov legislatíve upravila v roku 2004.

Od januára 2023 začala platiť novela dôchodkového systému z roku 2022, ktorá rozšírila možnosti odchodu do predčasného starobného dôchodku. Umožnila, aby tí, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov, mohli odísť do dôchodku aj skôr ako dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku. Zároveň sa im znížilo krátenie dôchodku – namiesto štandardných 0,5 % sa odpočítavalo 0,3 % za každých začatých 30 dní. Táto úprava zvýšila finančnú atraktivitu skoršieho odchodu do penzie.

Priaznivejšie podmienky však platili len do mája 2024, kedy došlo k sprísneniu legislatívy. Krátenie sa vrátilo na pôvodnú vyššiu úroveň a požadovaný počet odpracovaných rokov sa opäť naviazal na vývoj dôchodkového veku.

Kto bude znášať následky?

„Najväčšiu časť fiškálnych vplyvov bude niesť Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca nadmerné predčasné dôchodky a tiež prichádza o potenciálne príjmy z poistného. Menší, no stále ekonomicky významný negatívny vplyv budú znášať zdravotné poisťovne (výpadok poistného) a samosprávy (výpadok daní z príjmov fyzických osôb),“ vysvetlila rozpočtová rada.

V súčasnosti je jednou z podmienok priznania predčasného starobného dôchodku ukončenie dôchodkového poistenia. Žiadateľ teda nesmie byť v čase priznania dôchodku zamestnaný ani vykonávať zárobkovú činnosť, a tak odchody do predčasných dôchodkov priamo znižujú ponuku práce.