Nenápadná Q horúčka: Nákaza, ktorá sa skrýva za chrípkovými príznakmi a ohrozuje srdce

BRATISLAVA / Q horúčka, málo známa, no potenciálne závažná nákaza, patrí do skupiny zoonóz – chorôb, ktorých zdrojom sú infikované zvieratá. Jej pôvodcom je baktéria *Coxiella burnetii*, ktorá sa vyznačuje mimoriadnou odolnosťou a dokáže dlho prežívať v suchu, prachu a na srsti zvierat. Ako sa pred ňou chrániť a prečo je dôležité ju včas odhaliť?

Kto je ohrozený? Od dobytka po mačky a kliešte

Hoci sú najviac vnímavé hospodárske zvieratá ako hovädzí dobytok, ovce, kozy a kone, zdrojom nákazy môžu byť aj mačky, psy a dokonca aj kliešte. Inkubačná doba ochorenia sa pohybuje od 14 do 21 dní.

Dve tváre Q horúčky: Akútna a chronická

Coxiella burnetii môže u ľudí vyvolať akútnu alebo chronickú formu Q horúčky. Častokrát však prebieha infekcia bez príznakov, a odhalí ju až sérologické vyšetrenie.

Prečítajte si tiež

Tajomný zápal pľúc v Prievidzskom okrese sa preniesol zo zvierat na ľudí. Počet chorých môže narásť

Akútna Q horúčka

Až v 50 % prípadov bez príznakov. Ak sa príznaky prejavia, sú nešpecifické a pripomínajú chrípku. Po inkubačnej dobe 14 až 26 dní sa môže prejaviť ako:

• Horúčkovité ochorenie (90 %)
• Atypická pneumónia (25 %)
• Hepatitída (45 %)

Príznaky: náhly začiatok, vysoká horúčka, nevoľnosť a zvracanie, únava, bolesti hlavy a svalov, kašeľ, bolesti na prsiach, bolesti brucha, spomalený pulz, nechutenstvo, hnačka, dezorientácia a zápal spojiviek.

Ochorenie je sprevádzané stratou 6 až 12 kg telesnej váhy. Aj keď symptómy zvyčajne odznejú do 10 dní, pocit slabosti môže pretrvávať aj niekoľko mesiacov. Zriedkavými komplikáciami sú zápal srdcového svalu, zápal osrdcovníka a zápal mozgu a mozgových blán.

Prečítajte si tiež

Slovensko má najviac nákaz kliešťovou encefalitídou z potravín! Na čo dať pozor?

​

Chronická Q horúčka

Závažný stav s vysokou úmrtnosťou (až 65 %). Môže sa vyvinúť mesiace až roky po akútnej infekcii (u 1 – 11 % pacientov). Medzi jej najčastejšie prejavy patria:

• Endokarditída (zápal vnútornej výstelky srdca, najčastejšie na už poškodenej chlopni)
• Chronické pľúcne infekcie
• Perikarditída (zápal osrdcovníka)

Endokarditída je najzávažnejšou komplikáciou chronickej Q horúčky. Interval medzi akútnou infekciou a endokarditídou môže byť 1 až 20 rokov.

Diagnostika a liečba: Kľúčové je včasné odhalenie

Včasná a správna diagnostika je pri Q horúčke mimoriadne dôležitá. Diagnózu môže uľahčiť anamnéza, zameraná na vek, pohlavie, miesto pobytu, zamestnanie (farmár, veterinár, pracovník na bitúnku) a spôsob života (mestský alebo vidiecky). Klinické príznaky sú totiž nešpecifické a na potvrdenie diagnózy je nevyhnutný laboratórny dôkaz infekcie:

• Izolácia baktérie v tkanivových kultúrach (vyžaduje laboratórium s vysokou úrovňou bioochrany)
• Sérologické testy na dôkaz protilátok (nepriama imunofluorescencia, ELISA a i.)
• Testy na detekciu antigénov (imunohistochemické farbenie)
• Testy na detekciu nukleovej kyseliny (polymerázová reťazová reakcia – PCR)

Liečba akútnej Q horúčky zahŕňa podávanie antibiotík (tetracyklín, erytromycín). Pri chronickej forme, napríklad endokarditíde, je nutné podávať doxycyklín a sledovať hladinu protilátok. V niektorých prípadoch je potrebná aj chirurgická výmena srdcovej chlopne.

Prevencia: Očkovanie a informovanosť

Najúčinnejšou prevenciou je vakcinácia. Odporúča sa najmä ľuďom, ktorí pracujú s hovädzím dobytkom, ovcami, kozami a ich produktmi, veterinárnemu personálu, ošetrovateľom zvierat, zamestnancom v spracovateľských závodoch mäsa a mlieka, farmárom a osobám s poruchami srdcových chlopní. Pred vakcináciou je dôležitý skríning, ktorý má vylúčiť rizikové osoby.

Okrem očkovania je dôležité aj vzdelávanie verejnosti o zdrojoch infekcie, správna manipulácia s pôrodnými produktmi oviec a kôz, ochrana rizikových skupín (imunokompromitovaní pacienti, kardiaci) pred kontaktom s prenášačmi a používanie akaricídnych prípravkov proti kliešťom.

Q horúčka je síce relatívne zriedkavá, no pre svoju nenápadnosť a potenciálne závažné komplikácie by sme ju nemali podceňovať. Informovanosť, včasná diagnostika a prevencia sú najlepšou obranou.

​