Prieskum: Väčšina internetovej populácie má podozrenie na manipulácie pomocou AI

Bratislava - Viac ako polovica internetovej populácie na Slovensku (57 percent) sa stretla s obsahom alebo komunikáciou, o ktorých mala podozrenie, že neboli vytvorené človekom, ale umelou inteligenciou. Iba 19 percent respondentov sa s manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou zatiaľ nestretlo a 24 percent tvrdí, že ich nevie rozoznať. Vyplýva to z výsledkov celoslovenského prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na vzore 1020 respondentov starších ako 18 rokov. „Spomedzi tých, ktorí majú skúsenosť s výskytom takto generovaného obsahu či komunikácie, až 77 percent tvrdí, že sa s ním stretáva najmä na sociálnych sieťach. Ide napríklad o automatizované šírenie informácií a rôzneho klamlivého obsahu alebo dezinformácií, o chatboty a falošné účty, ktoré manipulujú s diskusiami a podobne. Reálna skúsenosť respondentov tak korešponduje so všeobecným presvedčením 78 percent populácie, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou,“ hovorí analytik IVO Marián Velšic.

Z prieskumu tiež vyplýva, že takmer polovica opýtaných (44 percent) sa stretáva aj s manipuláciou a ovplyvňovaním mediálneho obsahu pomocou AI. Napríklad v podobe deepfake videa a zvukových nahrávok, automatizovaného generovania textu, fotografií a falošných správ, hoaxov či šírenia konšpiračných teórií. Ďalšia tretina (33 percent) v oblasti politiky - s vytváraním a šírením obsahu, ktorý podporuje konkrétne politické názory alebo kandidátov, s cielenými dezinformačnými kampaňami na ovplyvnenie názorov voličov alebo verejnej diskusie a podobne. Podozrenie na manipulácie umelou inteligenciou majú respondenti tiež v komerčnej sfére. Každý druhý opýtaný sa s ňou stretol v rámci cielenej reklamy a marketingu a ďalšia tretina v rámci produktových recenzií a odporúčaní v podobe falošných recenzií, komentárov alebo zmanipulovaného hodnotenia produktov a služieb. Skúsenosť s manipulatívnym obsahom či komunikáciou, ktorú generuje AI, je však rôznych sociálnych prostrediach odlišná.

Kým medzi mužmi má takúto skúsenosť 63 percent, medzi ženami len 51 percent. Ešte väčší je rozdiel medzi mladými (74 percent) a ľuďmi nad 65 rokov (41 percent). S manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou generovanou AI sa častejšie stretávajú aj manažéri, tvoriví pracovníci či podnikatelia. Najväčšie skúsenosti majú v tomto smere študenti (80 percent). „Sociálno-demografická analýza navyše ukázala, že obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť rozpoznať pravdu a manipuláciu najmä pre seniorov a ľudí s nižším vzdelaním. Spomedzi dôchodcov nevie rozoznať, čo vytvoril človek a čo umelá inteligencia, 41 percent a spomedzi ľudí so základným vzdelaním až 43 percent respondentov“, dodáva k výsledkom Velšic.