Obchodné komory odmietajú novelu zákona o Environmentálnom fonde SR

Pridali sa tak k postoju mnohých zainteresovaných strán v rámci celého reťazca odpadového hospodárstva.

Americká obchodná komora v SR, Holandská obchodná komora v SR, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, Slovensko-rakúska obchodná komora, Švajčiarsko-slovenská obchodná komora a Švédska obchodná komora v SR sa spoločným otvoreným listom obrátili na predsedu NR SR Richarda Rašiho a poslancov NR SR. Vyjadrujú v ňom svoj odmietavý postoj k novele zákona o Environmentálnom fonde SR predložený Ministerstvom životného prostredia SR, ktorý radikálne zmení fungujúci systém triedeného zberu na Slovensku s dopadom pre jej obyvateľov a formulujú v ňom závažné dôvody, pre ktoré s novelou nesúhlasia. Pridali sa tak k postoju mnohých zainteresovaných strán v rámci celého reťazca odpadového hospodárstva vrátane výrobcov, ktorí systém triedeného zberu na Slovensku financujú.

Americka obchodna komora

​

Otvorený list prinášame v plnom znení:

Vážený pán predseda NR SR, vážení poslanci,

obraciame sa na Vás v mene členov zahraničných obchodných komôr pôsobiacich na Slovensku, v súvislosti s problematikou týkajúcou sa odpadového hospodárstva.

Dovoľte nám vyjadriť touto cestou vážne znepokojenie nad dianím okolo novely zákona o Environmentálnom fonde. Členovia zahraničných obchodných komôr rázne odmietajú novelu zákona o Environmentálnom fonde SR, ktorá predstavuje prvý krok k zoštátneniu a monopolizácii systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) na Slovensku.

Návrh bol zo strany Ministerstva životného prostredia SR bez žiadnej odbornej diskusie mimo štandardného legislatívneho procesu v krátkej časovej lehote predložený na rokovanie vlády SR 1. 10. 2025 a následne odsúhlasený vládou SR. Tento zákon má Environmentálnemu fondu umožniť vykonávať činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) zodpovednej za zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov v obciach ako subjektu verejného práva. Schvaľovanie tohto návrhu zákona má pokračovať v skrátenom legislatívnom konaní v parlamente.

Ako dotknuté subjekty v systéme triedeného zberu, odmietame návrh zákona o Environmentálnom fonde SR z nasledovných dôvodov:

1. Zásadne nesúhlasíme s predložením návrhu zákona bez riadneho vykonania medzirezortného pripomienkového konania (MPK), bez uskutočnenia odbornej a verejnej diskusie a bez vysporiadania pripomienok dotknutých subjektov. Takýto postup je v rozpore s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky, Zákonom o tvorbe právnych predpisov ako aj s Programovým vyhlásením vlády. Zvolený postup predkladateľa obchádza štandardný legislatívny proces, čím sa znemožňuje odborné posúdenie návrhu a zapojenie dotknutých orgánov a verejnosti do tvorby právnej úpravy. Takýto prístup jednoznačne znižuje transparentnosť a kvalitu legislatívneho procesu.
2. Zásadne nesúhlasíme s tým, aby príjmom environmentálneho fondu (EF) boli platby uhrádzané výrobcami vyhradených výrobkov za plnenie vyhradených povinností v rámci RZV. Systém RZV je primárne financovaný výrobcami formou poplatkov výrobcov. Tieto poplatky sú určené na zabezpečenie zberu odpadu z obalov v obciach od obyvateľov, na vytriedenie odpadu a ich recykláciu. Z daného systému nie je možné použiť prostriedky na iný účel – s výnimkou edukačných kampaní pre obyvateľov za podporu separovania odpadu. Zastávame názor, že doterajšie zákonné nastavenie a teda aj fungovanie systému sa ukázalo ako efektívne, a pre spoločnosť prospešné. Ministerstvo životného prostredia SR má príslušné právne prostriedky na kontrolu činnosti organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré však momentálne nevyužíva.
3. Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 o odpadoch, systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu musí zabezpečovať, že výrobcovia sú zodpovední za financovanie nakladania s odpadom prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré konajú v mene a na účet výrobcov. Ak by Environmentálny fond vykonával činnosť OZV ako štátna inštitúcia, došlo by k odtrhnutiu systému od priamej zodpovednosti výrobcov a k porušeniu zásady, že výrobca musí mať reálny vplyv na plnenie svojich povinností. Tento model by mohol byť v rozpore s právom EÚ a vystaviť Slovenskú republiku riziku infringementového konania.
4. Zásadne nesúhlasíme s návrhom, aby poplatky, ktoré by mali výrobcovia povinní platiť Environmentálnemu fondu, boli stanovované nariadením vlády SR bez jasných zákonných pravidiel, vzorca alebo metodiky ich výpočtu. Takéto ustanovenie je z nášho pohľadu neprijateľné, právne neisté a potenciálne diskriminačné voči súkromným subjektom, ktoré v súčasnosti pôsobia na trhu ako akreditované organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) a ktoré sú založené samotnými výrobcami v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa smerníc Európskej únie. V prípade, že by Environmentálny fond vykonával činnosť OZV a súčasne by vláda určovala výšku poplatkov svojím nariadením, vznikla by faktická možnosť monopolizácie trhu. Arbitrárne stanovené poplatky by mohli viesť k dumpingovým cenám, ktorými by fond vytlačil súkromné OZV z trhu, čím by došlo k narušeniu hospodárskej súťaže a zániku zdravej konkurencie. V konečnom dôsledku by to mohlo mať negatívny dopad na efektívnosť systému zberu, zhodnocovania a recyklácie odpadov. Návrh zákona zároveň neurčuje žiadnu metodiku, vzorec ani rámec pre výpočet poplatkov, ktoré by mali výrobcovia platiť fondu ako OZV. Takáto právna úprava je v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem. Umožnenie vláde určovať poplatky bez zákonom stanovených limitov by vytvorilo neprimerane široký priestor pre diskrečné rozhodovanie exekutívy, čo je v rozpore s požiadavkami právneho štátu.
5. Neplnenie si povinností štátnymi orgánmi voči neplatičom. Najväčším problémom súčasného systému RZV je nedostatočná kontrola výberu príspevkov a nevymáhanie tejto povinnosti od výrobcov – neplatičov. Výrobcovia obalov a neobalových výrobkov majú povinnosť uhrádzať náklady na triedenie zberu a zhodnotenie odpadov zo svojich výrobkov. Podľa štúdie Slovenskej agentúry životného prostredia z roku 2024 zameranej na plastové obaly si však až 13 % výrobcov túto povinnosť neplní. Za predpokladu takéhoto podielu tzv. neplatičov / čiernych pasažierov / free riderov medzi výrobcami sa odhaduje, že suma nezaplatených poplatkov do systému RZV v roku 2023 dosiahla až 10 miliónov eur. Napriek tomu štát v súčasnosti nedisponuje žiadnym efektívnym kontrolným mechanizmom, ktorý by neplatičov odhalil (NKÚ, 2020).

Zmeny navrhované v novom zákone o Environmentálnom fonde SR budú mať negatívny dopad na výsledky SR v oblasti zberu a triedenia odpadu, na štátny rozpočet, na rozpočty samospráv, peňaženky občanov a v neposlednom rade na čistotu nášho životného prostredia.

Vážený pán predseda, Vážení poslanci NRSR,

touto cestou si Vás dovoľujeme požiadať, aby boli vyššie uvedené argumenty vzaté do úvahy. Náhle zmeny v legislatíve, najmä bez dostatočnej odbornej konzultácie, môžu viesť k výraznej právnej neistote a negatívne ovplyvniť podnikateľskú činnosť, investičné rozhodnutia a celkový hospodársky rast v Slovenskej republike.

S úctou,

Členovia nižšie uvedených obchodných komôr:

Americká obchodná komora v Slovenskej republike
Holandská obchodná komora v Slovenskej republike
Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora
Slovensko–rakúska obchodná komora
Švajčiarsko – slovenská obchodná komora
Švédska obchodná komora v Slovenskej republike