Policajti a záchranári si zmerali sily na Solisku. Preteky však neboli o rekordoch

VYSOKÉ TATRY / Šport ľudí spája. To bolo hlavné motto tretieho ročníka pretekov zložiek ministerstva vnútra. Štartovalo sa zo Štrbského plesa a súťažiacich čakal skialpinistický výstup na Solisko. Nešlo o rekordy, ale o to, aby sa kolegovia osobne spoznali.

​V uniformách, vážni a sústredení na zásah - takto ich poznáme v teréne

Na pretekoch ministerstva vnútra boli, ale bez uniforiem. Uvoľnení a usmiati. Súťažiacich policajtov a horských záchranárov prišli aktívne podporiť aj ich nadriadení. Policajný viceprezident je pod Tatrami známy futbalista a úspešný futbalový tréner. A ani skialp mu nie je cudzí. "Ja som o šiestej ráno na svahu, vyčistím hlavu a to odporúčam všetkým," uviedol viceprezident PPZ SR Rastislav Polakovič.

Pre riaditeľa horskej služby, ktorý sa neraz aj teraz zúčastňuje záchranných akcií, je zas šport súčasťou práce. Je rád, že si zmerajú sily s kolegami z polície.
"Neni frajerina chodiť súťažiť, keď človek vládze, treba sa ísť vytrápili, aj keď človek nevládze," povedal riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek.

Spoluorganizátor pretekov je olympijským víťazom

Spoluorganizátor pretekov je šéf Športového centra polície Juraj Minčík, ktorý stál na stupni olympijských víťazov. V roku 2000 získal v Sydney bronz. "Bolo to niečo krásne. Dodnes si pamätám ten pocit, ako som kráčal na ten stupeň víťazov a potom, keď som tam stál Michalom Martikánom a s Francúzom, na také momenty sa nezabúda," vyjadril s Juraj Minčík.

Vyše 70 policajtov a horských záchranárov začalo stúpať do takmer tri kilometre vzdialeného cieľa na Solisko. Tatry sú doménou horských profesionálov a to aj potvrdili. V oboch kategóriách nad štyridsať i do štyridsať rokov vyhrali. "Sú to také kamarátske preteky, takže neberiem to ako víťazstvo. Víťazstvo je, že sme sa prišli, stretli a prešli sme sa v horách v peknom počasí," zhrnul záchranár HZS Štefan Hudák.

A presne o priateľstve a súdržnosti bol tento pretek, lebo aj to je pri zásahoch veľmi dôležité, aby sa zasahujúci navzájom poznali. "Nie všetci sa samozrejme poznáme po menách, ale pokiaľ už vidíme tie tváre a tak je to také príjemnejšie aj pri tých horších veciach," povedal jeden z účastníkov. "Veľakrát sa poznajú len cez telefón alebo nejako a takto sa stretnú pri niečom, čo nerozdeľuje, ale spája," dodal Minčík. "Poznáme sa, kto je horský záchranár, kto je hasič, kto je policajt a naozaj sme taká jedna veľká rodina, ktorá je pripravená pomôcť v ťažkých chvíľach," uzavrel Polakovič.