Slováci reformy chcú, nesmú však byť drahé

Aj napriek tomu, že reformy sú potrebné až podľa ôsmich Slovákov z desiatich, je však vnímanie potreby reforiem v rámci eurozóny relatívne nízke.

Podľa neho si totiž v roku 2009 až 78 % občanov Slovenska myslelo, že pre zlepšenie výkonnosti našej ekonomiky sú potrebné významné reformy, avšak len 14 % by akceptovalo ich financovanie zvýšením daní a 30 % znížením verejných výdavkov.

Aj napriek tomu, že reformy sú potrebné až podľa ôsmich Slovákov z desiatich, je však vnímanie potreby reforiem v rámci eurozóny relatívne nízke. "Slovenská verejnosť vníma potrebu reforiem ako 6. najnižšiu zo 16. krajín eurozóny, pričom vzhľadom na relatívne nižšiu ekonomickú úroveň by mala byť miera vnímania potreby reforiem na Slovensku vyššia," konštatuje inštitút.

Ako sa ďalej uvádza v komentári Inštitútu finančnej politiky, dôvodom môže byť skutočnosť, že dôsledky krízy sa na Slovensku v porovnaní s inými krajinami eurozóny prejavili neskôr. "V prípade, že sú tieto predpoklady správne, môžeme očakávať, že v súčasnosti je miera vnímania potreby štrukturálnych reforiem v SR vyššia, ako tomu bolo v roku 2009," píše inštitút.

Podobné ako na Slovensku je to však aj v ostatných krajinách eurozóny. Napriek tomu, že obyvatelia eurozóny vysoko vnímajú potrebu štrukturálnych reforiem, miera ich akceptácie je výrazne nižšia. Podľa prieskumu by až 55 % Francúzov, 51 % Írov a Holanďanov akceptovalo financovanie reforiem prostredníctvom zníženia výdavkov, napríklad sociálnych dávok. Financovanie reforiem prostredníctvom zvýšenia daní by dokázalo akceptovať relatívne najviac Fínov, a to 42 %, Írov 33 % a Grékov 31 %.