RRZ: Slovenské verejné financie sa podľa EK nachádzajú vo vysokom riziku
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Bratislava - Slovenské verejné financie sa v strednodobom aj dlhodobom horizonte nachádzajú v pásme vysokého rizika. A to napriek tomu, že viaceré ukazovatele sa pre SR medziročne mierne zlepšili. Vyplýva to z aktuálneho hodnotenia udržateľnosti dlhu v členských krajinách Európskej únie (EÚ) z dielne Európskej komisie (EK), na ktoré v piatok upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). „Slovensko patrí do malej skupiny členských štátov EÚ, spolu s Belgickom, Luxemburskom a Maltou, ktoré EK už niekoľko rokov hodnotí ako krajiny s vysokým rizikom ohrozenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Tento nepriaznivý stav je výsledkom kombinácie nárastu budúcich nákladov na starnutie obyvateľstva, najmä v oblasti dôchodkov, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a aktuálneho zlého stavu verejných financi (deficit a dlh),“ priblížila RRZ.
Komisia pri svojom hodnotení sleduje viaceré ukazovatele. Indikátor S1 vyčísluje okamžitú úpravu primárneho štrukturálneho salda potrebnú na to, aby sa verejný dlh do roku 2070 znížil na úroveň 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tento ukazovateľ je metodicky najbližší indikátoru dlhodobej udržateľnosti RRZ. Podľa odhadu EK dosahuje na Slovensku aktuálne úroveň 6,2 % HDP, čo v porovnaní s minulým rokom znamená zlepšenie o 0,3 % HDP. „Približne polovicu tejto potrebnej úpravy (3,1 percentuálneho bodu) možno pripísať nepriaznivému aktuálnemu stavu verejných financií (vysoký deficit a dlh), zvyšok tvoria budúce rastúce náklady na starnutie populácie. Slovensko je v rámci celej EÚ identifikované ako jediný členský štát s vysokým rizikom v tomto indikátore,“ konštatovala RRZ. Indikátor S2 zase meria potrebnú okamžitú a trvalú úpravu primárneho štrukturálneho salda, ktorá by bola nevyhnutná na stabilizáciu verejného dlhu v nekonečnom horizonte.
Pre Slovensko táto úprava dosahuje 7,2 % HDP. Rozpočtová rada upozornila, že napriek tomu, že v porovnaní s minulým rokom došlo k miernemu zlepšeniu o 0,6 % HDP, Slovensko zostáva druhou najhoršie hodnotenou krajinou v EÚ. Pri tomto ukazovateli sa SR nachádza v zóne vysokého rizika spoločne s ďalšími piatimi členskými štátmi. V strednodobom horizonte je celkové riziko pre slovenské verejné financie hodnotené Komisiou tiež ako vysoké. „V scenári nezmenených politík by verejný dlh neustále rástol a do roku 2036 by prelomil hranicu 100 %, pričom by dosiahol úroveň 101,2 % HDP,“ vyčíslila RRZ. Podľa projekcií, ktoré modelujú vplyv náhodných ekonomických šokov na budúcu výšku dlhu, v najbližších piatich rokoch narastie dlh SR oproti súčasnej úrovni s 98 % pravdepodobnosťou. Znamená to teda tiež zónu vysokého rizika.