Zdražovanie núti Slovákov šetriť. Nakupujú menej a siahajú po lacnejších produktoch

BRATISLAVA / Prudký rast cien na začiatku roka zasahuje rozpočty domácností a mení nákupné správanie Slovákov. Podľa riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa Filipa Kužmu ľudia čoraz častejšie siahajú po lacnejších alternatívach a obmedzujú výdavky na drahšie produkty.

Január priniesol najvýraznejší medzimesačný rast cien za posledné tri roky, pričom inflácia medzimesačne stúpla o 1,8 percenta. Podľa Filipa Kužmu ide o jeden z najvýraznejších nárastov za posledné obdobie, porovnateľný s rastom cien počas inflačnej vlny v rokoch 2022 a 2023.
Za zdražovaním podľa neho stoja najmä legislatívne zmeny, ktoré sa tradične zavádzajú začiatkom roka.

„Konkrétne v tomto roku vidíme, že v januári sa zvýšila sadzba dane z pridanej hodnoty z 19 na 23 percent v prípade takzvaných nezdravých potravín s vysokým obsahom cukru a soli,“ uviedol Kužma.

Prečítajte si tiež

Inflácia dosiahla 4 percentá. Ceny medzimesačne vyskočili najviac za tri roky

Výrazne zdraželo aj bývanie. Ceny tepla sa zvýšili o 28 percent, plyn o 6,6 percenta a elektrina o 4,8 percenta. Rástli aj ceny vodného a stočného. Časť tohto nárastu však podľa Kužmu zmierňujú štátne energo dotácie, ktoré majú domácnostiam pomôcť s rastúcimi nákladmi.

Ľudia menia nákupné správanie a šetria

Rast cien sa už prejavuje aj v správaní spotrebiteľov. Domácnosti začínajú viac zvažovať svoje výdavky a obmedzujú nákupy drahších alebo menej nevyhnutných produktov.

„My to vidíme aj v rozhovoroch s napríklad obchodníkmi, ktorí na základe svojich dát vidia, že ľudia sa uchyľujú k nakupovaniu, či už diskontnejších produktov, nakupujú menej, napríklad výživových doplnkov, takých tých luxusnejších vecí. Čiže je tu aj otázka toho, že ako moc šetríme na kvalite nášho života,“ uviedol Kužma.

ako si rozdeľujeme výdavky v roku 2026

TV JOJ

Čo by odkázal legislatívcom?

Podľa Filipa Kužmu by mali legislatívci pri prijímaní ekonomických opatrení viac zohľadňovať ich dosah na bežných spotrebiteľov. Upozornil, že konsolidácia verejných financií zaťažila najmä rozpočty domácností.

„Dôležité je premýšľať, nerobiť veci na poslednú chvíľu formou rôznych náhlych legislatívnych úprav, ktoré potom vedia vyústiť v nie najlepšie konzekvencie,“ uviedol.

Inflácia by mala postupne ustupovať

Podľa prognóz by však inflácia už nemala výrazne rásť. „Keď sa pozeráme na tie prognózy, ktoré máme k dispozícii, tak vidíme, že tento rok inflácia pravdepodobne vyvrcholila už ako sme spomínali v januári a najnovšia prognóza ministerstva financií z februára tohto roka ukazuje, že by sa mala tohtoročná inflácia dostať niekde na úroveň 3,8 percenta,“ povedal Kužma.

Podľa neho by sa ceny potravín mohli v najbližších mesiacoch stabilizovať alebo mierne klesnúť, najmä v závislosti od vývoja na globálnych trhoch. „Čiže nie je to najpozitívnejšie správa, ale horšie by už veľmi pravdepodobne nemalo byť,“ dodal.