Za problémy, ktoré sa objavujú pri zamestnávaní Srbov, môžu pracovné agentúry, tvrdí veľvyslanec
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA – Za problémy, ktoré sa objavujú pri zamestnávaní Srbov na Slovensku, môžu najmä pracovné agentúry. Konštatoval to v rozhovore pre agentúru SITA veľvyslanec Srbskej republiky na Slovensku Momčilo Babić.
„Celý proces neurobia tak, ako treba, a pritom si zoberú veľký profit. Môžu za to tak srbské ako slovenské agentúry a dokonca sa už objavili aj rakúske, ktoré sprostredkujú Srbom prácu na Slovensku,“ priblížil. Zdôraznil však, že závažným problémom je aj to, že Srbi sa neinformujú dostatočne o zmluvách a práci. Podľa neho by sa Slovensko a Srbsko mali zaoberať problematikou vážnejšie a regulovať tento proces.
Medzi ministerstvami práce na Slovensku a v Srbsku platí protokol, ktorý poskytuje informácie o zamestnávaní občanov Srbska v Slovenskej republike. Dostupný je na stránke slovenského veľvyslanectva v Belehrade a na stránke srbského veľvyslanectva v Bratislave. „Ľuďom sa to však nechce čítať. Nechajú sa prepravcom priviesť a často ich tu dočkajú iné ako sľúbené podmienky, alebo podmienky, o ktorých nevedeli. Sprostredkovateľom práce sa im veľakrát nepodarí dovolať, a tak sa obracajú na veľvyslanectvo. Robia to dosť často a s rôznymi druhmi požiadavok. My však nie sme oprávnení im v tejto veci pomáhať, predpis musí stanoviť vláda,“ priblížil a dodal, že mnohí z pracujúcich Srbov na Slovensku nemajú ani zdravotné poistenie. Oproti minulým rokom sa v roku 2019 objavilo menej takýchto problémov.
Srbský veľvyslanec si myslí, že Národná služba pre zamestnávanie občanov Srbskej republiky môže byť sprostredkovateľom práce a po dohode so zamestnávateľmi ponuky zverejňovať na svojom webe. „Malo by sa to realizovať na základe medzištátnej dohody, v podstate by dve ústredia práce mohli spolupracovať,“ myslí si. Tak by podľa neho neboli potrebné pracovné agentúry.
Ak úrady práce nedokážu obsadiť voľné pracovné miesta občanmi Slovenska alebo EÚ, využívajú zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, ktorý je aktualizovaný podľa situácie na trhu. „Pri obsadzovaní takýchto voľných pracovných miest je uplatňovaný zrýchlený administratívny proces na zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín, vrátane Srbska. Prvoradé však bude vždy zamestnávanie občanov SR a EU,“ uviedla pre agentúru SITA riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jana Lukáčová.
Podľa údajov, ktoré Veľvyslanectvo Srbskej republiky v Bratislave dostalo od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k 31. októbru, celkový počet občanov Srbska, ktorí na Slovensku pracujú na základe pracovného povolenia, bol 5 611. Na základe informačných kariet pre štátnych príslušníkov tretích krajín, na Slovensku pôsobí 7 407 srbských občanov. Podľa Babića aj napriek problémom, za ktoré niekdy sami môžu, sú to dobre správajúci sa a korektne pracujúci ľudia. „Taká je veľká väčšina, predsa je niekoľko jednotlivcov, ktorí sú náchylní kriminálnym akciám, užívajú alkohol alebo drogy,“ uzavrel.