Začlenenie Slovenska do ČSR nebolo zo dňa na deň, pripomínajú výstavy

BRATISLAVA - Storočnicu začlenenia územia Slovenska do prvej republiky pripomínajú v týchto dňoch v hlavnom meste naraz dve výstavy. Na prvú pod názvom Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska vojenská misia pozýva až do 2. februára budúceho roka Slovenské národné múzeum. Druhá je krátkodobá a koná sa do konca tohto týždňa pod holým nebom na Komenského námestí. Obe výstavy pripomínajú, že Bratislava a územie dnešného Slovenska nestali po prvej svetovej vojne, automaticky zo dňa na deň, súčasťou Československa.

Výstavu Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska vojenská misia možno vidieť v sídelnej budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v centre hlavného mesta. Prináša zbierkové predmety Východoslovenského múzea v Košiciach, Vojenského historického múzea - Múzejného oddelenia Svidník a Piešťany, archívne dokumenty Štátneho archívu v Košiciach, Slovenského národného archívu a z ďalších kultúrnych inštitúcií. Za pozornosť stoja aj autentické predmety historických osobností - hlavných aktérov Francúzskej vojenskej misie, ktoré darovali vnuk generála Fouchera a vnučka generála Pellého. Výstava pripomína, že 28. októbra 1918 síce na slovenskom území rakúsko-uhorské monarchistické štátne zriadenie nahradila Československá republika, no štát Slovákov a Čechov potreboval získať kontrolu nad územím krajiny. Podľa organizátorov výstavy, „problematické v tomto ohľade bolo Slovensko, ktoré nemalo stanovené hranice a vlády oboch nových maďarských republík sa ho nemienili vzdať. Územie Slovenska bolo preto potrebné najprv vojensky dobyť“. Práve v tejto úlohe zohralo veľkú úlohu Francúzsko. Veľký a v súčasnosti prehliadaný podiel na úspešnom nastolení česko-slovenskej štátnej moci na území Slovenska mala Francúzska vojenská misia. Po stabilizácii spoločensko-politických pomerov v lete 1919 určila definitívnu československo-maďarskú hranicu až Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920. Výstava zároveň osobitne sleduje významných aktérov tých čias a mesto Košice s okolím. Viac o výstave možno nájsť na webstránke národného múzea – https://www.snm.sk.

Na fakt, že pred sto rokmi bola Bratislava súčasťou Maďarska upozorňuje všetkých obyvateľov aj návštevníkov mesta do nedele 6. októbra výstava na Komenského námestí za historickou budovou Slovenského národného divadla. Epozícia z dielne občianskeho združenia Bratislavské rožky pripomína, že vtedajší Prešporok, či maďarsky Pozsony a po nemecky Pressburg, mal prevažne nemecké a maďarské obyvateľstvo. Mesto sa na krátky čas neoficiálne stalo Wilsonovom a až neskôr oficiálne Bratislavou a hlavným mestom slovenskej časti prvej republiky. Začleneniu Bratislavy do ČSR predchádzal sled historických udalostí, na ktoré upozorňuje výstava na trojjazyčných informačných paneloch. Jej jadro tvoria historické pramene, dobové spomienky starých Bratislavčanov aj československých legionárov, ktorí vstúpili začiatkom roka 1919 do mesta. Pri vzniku ČSR totiž nebolo vôbec také jednoznačné, že Prešporok môže byť pričlenený k novému, formujúcemu sa štátu a ani to, že sa bude nazývať Bratislava. Československí legionári obsadili Prešporok 1. januára 1919. Následne si začala nová moc čoraz viac upevňovať svoju pozíciu. U väčšiny vtedajšieho obyvateľstva však nevzbudzovala sympatie. „Istým vyvrcholením tohto procesu bola tragická udalosť známa ako 'krvavá streda' alebo 'bratislavská streľba'. Dňa 12. februára 1919 legionári začali streľbu do davu, ktorý na námestí pred Starou tržnicou, v tom čase Mestskou tržnicou, protestoval proti okupácii. Tvorili ho najmä príslušníci maďarskej a nemeckej národnosti. V dôsledku ozbrojeného zásahu prišli viacerí ľudia o život a mnohí sa zranili,“ pripomenuli v tlačovej správe k výstave pod holým nebom jej organizátori zo združenia Bratislavské rožky.