Prieskum: Skoro tretina populácie má negatívnu skúsenosť s obsahom vytvoreným AI

Bratislava - Takmer tretina slovenskej populácie (31 percent) má osobnú negatívnu skúsenosť s obsahom vytvoreným umelou inteligenciou - teda so situáciou, keď takémuto obsahu najprv uverila a následne zistila, že bol vytvorený pomocou umelej inteligencie. Naopak, skúsenosť s klamlivým obsahom nemá 35 percent opýtaných. Vyplýva to z výsledkov celoslovenského prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na vzorke 1020 respondentov starších ako 18 rokov. Klamlivý obsah nevedeli určiť najmä seniori, respondenti so stredoškolským vzdelaním bez maturity, dôchodcovia alebo nezamestnaní.

Ako faktor sa ukázala aj digitálna gramotnosť, kde slabšiu schopnosť rozoznať klamlivý obsah deklarovali v prieskume častejšie respondenti so základnými digitálnymi zručnosťami. „Situáciu navyše komplikuje fakt neustáleho zdokonaľovania umelej inteligencie až do takej miery, že vygenerovaný obsah často nedokážu identifikovať ani profesionáli. Rozoznávať pravdu od manipulácie je tak pre bežného človeka čoraz ťažšie,“ uviedol analytik IVO Marián Velšic. Ako doplnil, realizovali aj test, pri ktorom boli respondentom v náhodnom poradí zobrazené štyri fotografie vo vysokom rozlíšení, z ktorých bola jedna vytvorená pomocou umelej inteligencie. „Fotografiu generovanú umelou inteligenciou vybralo iba 21 percent respondentov. Zvyšná časť - 64 percent opýtaných - nesprávne označila jednu z troch reálnych fotografií ako tú, ktorú podľa nich vytvorila umelá inteligencia, a ďalších 15 ju vôbec nevedelo určiť,“ priblížil analytik.

Výsledky prieskumu tiež ukázali, že nástroje a spôsoby na overovanie alebo odhaľovanie manipulatívneho obsahu využíva zatiaľ iba niečo vyše tretina populácie (36 percent). Najčastejšie ide o overovanie alebo porovnávanie faktov z neoficiálnych zdrojov - cez priateľov, známych, rodinu, kolegov (19 percent). Naopak, 16 percent respondentov využíva oficiálne zdroje ako sú napríklad vedci, experti, štátne a verejné inštitúcie, úrady a podobne. Na druhej strane, po rôznych technických formách siaha celkovo 22 percent opýtaných. Napríklad 11 percent overuje manipulatívny obsah umelej inteligencie cez algoritmy sociálnych sietí, ako sú varovania o dezinformáciách či označovanie príspevkov s nepravdivými informáciami. Ďalších šesť percent využíva detektory na odhalenie deepfake videa, originality textu, fotiek a päť percent rôzne fact-checkingové služby na overenie pravdivosti informácií.