Rukojemníci povstalcov z FARS žili v zajatí v reťaziach
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Patrick Harris
Prepustené rukojemníčky hovorili o neľudských podmienkach, neustálom strachu a chorobách, v ktorých živoria.
Zajatí povstalci z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) sa pohybujú po táboroch v džungli s reťazami okolo krku, ktoré sú v noci počas spánku obkrútené okolo klady.
Žijú v neustálom strachu, že pri akomkoľvek pokuse o ich záchranu budú zabití. Tak opisuje situáciu podľa AFP jedna z dvoch žien, ktorú 10. januára prepustili rebeli na slobodu.
"Vojaci a policajti žijú v reťaziach celý deň. Jeden majú okolo krku, nech robia čokoľvek. Zvyšok reťazí je vo vaku, ktorý im visí na ramene," povedala v piatok pätdesiatsedemročná Consuelo Gonzálesová bogotskému rádiu Caracol.
"Sú stále v reťaziach. Perú si prádlo v reťaziach. A v noci, keď sa spí, majú reťaze obkrútené a uzamknuté okolo klady v blízkosti každej postele," povedala deň po svojom prepustení zo zajatia.
Gonazálesovú, niekdajšiu kolumbijskú kongresmanku, ktorá padla do zajatia v roku 2001, vydali povstalci spolu s ďalšou rukojemníčkou štyridsaťštyriročnou Clarou Rojasovou 10. januára. Rojasovú zajali rebeli v roku 2002 spoločne s vtedajšou prezidentskou kandidátkou Ingrid Betancourtovou, ktorú Rojasová doprevádzala.
Dvojica žien prepustených vo štvrtok patrila k zhruba 750 zajatcom, ktorých rebeli držia v tajných táboroch v neprehľadnej džungli kolumbijského vnútrozemia.
Gonzálesová i Rojasová sú po mnohoročnom utrpení v dobrom zdravotnom i psychickom stave, obe hovorili o neľudských podmienkach, neustálom strachu a chorobách, v ktorých živoria. Obe ženy patrili medzi asi 50 prominentných zajatcov, ktorí chcú vzbúrenci vymeniť s Bogotou za asi 500 svojich zatknutých stúpencov a spolubojovníkov.
Clara Rojasová pripustila, že rovnako ako mnohí iní rukojemníci premýšľala spolu s ďalšou ženou i napriek hroziacemu nebezpečenstvu o úteku. Strážnici im podľa nej často ukazovali, čo by sa im v prípade pokusu o útek stalo. "Strašili nás tarantulami a hadmi a rozprávali nám príbehy o ľuďoch, ktorí sa v džungli stratili."
"Začali sme plánovať útek a keď sa naskytla príležitosť, dali sme sa na útek, ale nemali sme šťastie, pretože sme sa stratili," povedala pre rádio La W. "Od tábora, v ktorom sme boli uväznení, sme sa ďaleko nedostali, pretože sme vyrazili v noci a kvôli podmienkam v džungli," dodala.
Podľa Rojasovej sa ona i iní rukojemníci pokúšali o únik opakovane, ale utečencov stále chytili. Za trest ich potom spútali reťazami na 15 dní, neskôr len na noc.