Rumuni trú biedu a opúšťajú svoje deti

Zúfalí rodičia unikajú pred biedou rumunského vidieku a hľadajú prácu v iných štátoch Evrópskej únie. Svoje deti zanechávajú doma v starostlivosti iných, píše agentúra Reuters.

Zúfalí rodičia unikajú pred biedou rumunského vidieka a hľadajú prácu v iných štátoch Európskej únie. Svoje deti zanechávajú doma v starostlivosti iných, píše agentúra Reuters.

Od vstupu Rumunska do EÚ na začiatku roku 2007 zostali tisícky detí u prarodičov, susedov či miestnych úradov. Ich rodičia zatiaľ hľadali prácu, často ilegálne, na talianskych stavbách či v španielskych sadoch.

"Tento jav je od vstupu Rumunska do EÚ stále viditeľnejší," konštatuje Mariela Neaguová, šéfka štátnej agentúry na ochranu detí. "Rodičia to považujú za obeť v záujme vlastných potomkov, chcú im zaistiť lepšiu budúcnosť.

V niektorých školách žije viac ako polovica študentov bez jedného, alebo oboch rodičov. Veľa obcí na severe a západe Rumunska obývajú iba deti a ich prarodičia.

Bohdanovi Lacatusovi bolo sedem rokov, keď jeho otec odišiel do Španielska hľadať prácu, a 11 rokov, keď ho nasledovala jeho matka. Vyziabnutý chlapec s veľkými očami a tichým hláskom žije v detskom domove a čaká, až si pre neho prídu rodičia, alebo až mu sociálni pracovníci nájdu pestúnsku rodinu. "Myslím, že sa vrátia," šeptá. Chlapec má istým spôsobom šťastie.

Pravdepodobne sa totiž vyhne umiestneniu v jednom z veľkých špinavých sirotčincov, ktoré začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia upútali pozornosť sveta. Tie v podstate v Rumunsku už zanikli.

Tento relatívne chudobný štát však začal iba nedávno reorganizovať svoj systém starostlivosti o deti. Teraz je kvalitnejší, plný reforiem, ale taktiež je ochromovaný byrokraciou, korupciou i neobratnosťou pracovníkov. 

Množstvu detí sa doteraz ochrany štátu ani nedostáva. Potulujú sa po najrušnejších križovatkách Bukurešti a prosia vodičov o peniaze. Iné sa ponevierajú v podchodoch a inhalujú omamné látky.