V Číne prekvytá rozvodovosť mladých

Na vine sú jedináčikovia, ktorí si nedokážu udržať vzťah.

Desať mesiacov po tom, čo sa vzali, dospeli Li Lei a Wang Jang, obaja kvalifikovaní pracovníci vo veku okolo 20 rokov, k rozhodnutiu, že je načase rozviesť sa, aby mali viac času na svojich milencov.

Necelých 20 minút potom, čo odpovedali "nie" na pár kľúčových otázok ako "Máte deti?" a "Dohodli ste sa ohľadne delenia majetku?", podpísali rozvodové papiere.

Pozoruhodný hospodársky rast vytvoril generáciu "cisárov" a "cisárovien", dnes už dospelých potomkov čínskej politiky rodiny s jedným dieťaťom, ktorí často nadraďujú svoje vlastné potreby čomukoľvek a komukoľvek.

Podľa expertov nie sú mnohí príslušníci tejto generácie schopní udržať partnerský vzťah, čo je dôsledok rozmaznávania, pretože ako jedináčikov ich rodičia slepo milovali a starí rodičia plnili každý ich vrtoch.

"Majú problémy s vytváraním horizontálnych vzťahov, s komunikáciou so svojou generáciou," myslí si psychiater s praxou v USA, profesor Jün Lan, ktorý usporadúva v Pekingu poradenské semináre.

Niektoré z týchto dvojíc majú vzhľadom k nadmernej náročnosti tendenciu rýchlo sa rozchádzať. Podľa odborníkov sa niektoré manželstvá rozpadajú už po týždni alebo niekoľkých mesiacoch.

Čína spustila kontroverznú politiku jedného dieťaťa začiatkom 80. rokov minulého storočia v snahe obmedziť rast počtu obyvateľov, ktorý dnes činí už 1,3 miliardy. Reštrikcie zavinili celý rad sociálnych problémov, ako rýchle starnutie spoločnosti a zánik rodinných hodnôt, ktoré vychádzali z tradičného konfuciánskeho ideálu veľkej a zomknutej rodiny.

Problém dospelých jedináčikov, ktorí si nevedia udržať partnerský vzťah, je obzvlášť badateľný medzi príslušníkmi bohatých stredných a horných vrstiev, ktorí si počas čínskeho hospodárskeho boomu nahromadili obrovské bohatstvo.

Štatistické údaje zachycujúce rozvodovosť v niektorých mestách svedčia o tom, že asi jedna tretina rozchodov pripadá na deti z generácie jedináčikov. Mnohí rodiča, ktorí vyrastali v ére hospodárskych a sociálnych nepokojov 50. a 60. rokov minulého storočia, sa v uplynulých dvoch desaťročiach oslnivého ekonomického rastu krajiny plne venovali práci - a to práve v dobe, keď ich deti dorastali.

"Ignorovali emocionálnu výchovu svojich potomkov," vysvetľuje profesor Jün Lan. 
 Ale v mnohých prípadoch títo rodičia zahrnuli svoje ratolesti všetkým, čo sa dá za peniaze kúpiť.

Lu Čching-i, ekonóm a obchodník na prosperujúcej čínskej burze cenných papierov, šetril, aby mohol 21-ročnému synovi kúpiť auto a pomôcť mu rozbehnúť podnikanie. On teraz ale uvažuje o tom, že preruší štúdium finančníctva v Londýne a otvorí si kaviareň v Pekingu.

Často sa zdá, že v manželstvách medzi čínskou elitou ide skôr o hromadenie majetku než o vytvorenie a zachovanie partnerského vzťahu. Ak sa na obzore objaví partner s lepšími perspektívami, niektoré dvojice ako Li Lei a Wang Jang nemyslia na nič iného, než ako sa čo najrýchlejšie zbaviť snubného prsteňa.

Takýto životný štýl ostro kontrastuje so životom ich rodičov, ktorí považovali manželstvo za záväzok a rozvod za hanbu.