Vatikán blahoslavil až 498 Španielov

Ide o historicky najpočetnejšiu skupinu ľudí, ktorí boli blahorečení naraz. Cirkev považuje zavraždených za mučeníkov 20. storočia.

Prefekt Kongregácie pre otázky svätorečenia, kardinál José Saraiva Martins dnes vo Vatikáne prehlásil za blahoslavených 498 Španielov, ktorí boli zavraždení v rokoch 1934 až 1937 v Španielsku. Ide o historicky najpočetnejšiu skupinu ľudí, ktorí boli blahorečení naraz. Cirkev považuje zavraždených za mučeníkov 20. storočia.

Zo Španielska 30. rokov bolo uznaných už veľa prípadov mučeníctva pre vieru. S novými 498 blahoslavenými to bude už 977 osôb, z ktorých je 11 svätých. Okrem siedmich, ktorí prišli o život v rokoch 1934 a 1937, boli všetci zabití na počiatku občianskej vojny v roku 1936. Ján Pavol II. už v rokoch 1987-2001 uznal za mučeníkov 471 obetí z 30. rokov v Španielsku.

Blahorečenie sa týkalo dvoch biskupov (a to z Cuency a Ciudad Real), 24 kňazov, 462 rehoľníkov a rehoľníc, jedného seminaristu a siedmich laikov. Noví blahoslavení boli ohlásení pred 40.000 pútnikmi, prevažne Španielmi, na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne.

Podľa niektorých štúdií venovaných bratovražednému boju, ktorý sa rozpútal v Španielsku v roku 1936, bolo v republikánskej zóne zmasakrovaných najmenej 6000 kňazov a rehoľníkov (medzi nimi 13 biskupov).

Len v aragonskej diecéze Barbastro bolo povraždených 88 percent kňazov. Deväť diecéz stratilo viac než polovicu kňazov. Už len príslušnosť k cirkvi bol dostatočný dôvod na popravu bez súdu.

Tí, ktorým sa podarilo uniknúť, prichádzali do nacionalistickej zóny, kde sa mohli skrývať alebo dokonca tešiť ochrane. K týmto masakrám treba pripočítať podpaľovanie kostolov a kláštorov, znesväcovanie oltárov a hrobov.