James Watson pobúril rasistickými výrokmi

James Watson svojím tvrdením, že čierni Afričania sú menej inteligentní, ako bieli mnohých poburuje

Vlnu nevôle vyvolal jeden z objaviteľov štruktúry DNA a nositeľ Nobelovej ceny za lekárstvo z roku 1962 James Watson svojím tvrdením, že čierni Afričania sú menej inteligentní, ako bieli.

Londýnske múzeum prírodných vied (Science Museum) už kvôli tomu zrušilo plánovanú prednášku tohto prominentného amerického bádateľa, oznámilo dnes internetové vydanie britského denníka The Independent.

Watson v novinách The Sunday Times vyjadril názor, že vyhliadky afrického kontinentu do budúcna sú zlé. Západ totiž podľa neho vychádza vo svojej politike rozvojovej pomoci z toho, že "inteligencia ich černochov zodpovedá tým našim, napriek tomu, že proti tomu hovoria všetky testy".

V budúcich desaťročiach objavia gény zodpovedné za tieto rozdiely, citovala Watsona agentúra APA.

Ako sedemdesiatdeväťročný nositeľ Nobelovej ceny zdôraznil, ľudská snaha o rovnosť ľudí si zaslúži uznanie. Tí, ktorí majú za spolupracovníkov černochov, si to však podľa Watsona nemyslia.

"Neexistuje žiadny logický dôvod domnievať sa, že intelektuálne schopnosti ľudí, ktorí boli v dobe svojej evolúcie oddelení, musia byť identické," tvrdí Watson.

"Naše prianie priznať všetkým rovnaké rozumové schopnosti ako určité univerzálne dedičstvo ľudstva nie je dostačujúce k tomu, aby sa také niečo naplnilo," vyhlasuje Watson.

Watson má v Británii predstaviť svoju novú knihu s názvom Vyhnite sa nudným ľuďom. Lekcie z vedeckého života. Pri tejto príležitosti má navštíviť najvýznamnejšie akademické inštitúcie v štáte, vrátane Oxfordu a Cambridgu rovnako ako aj Kráľovskú vedeckú spoločnosť v Londýne.

Watson mal mať aj vystúpenie, ale kvôli jeho výrokom ho zrušili.

Podľa talianskych novín Corriere della sera sa Watson už v minulosti postaral o rozruch svojimi výrokmi o politike, sexualite a rasách. V roku 1997 napríklad vyhlásil, že žena má právo na potrat, v prípade, že z genetickej analýzy embrya vyjde najavo, že dieťa bude mať homosexuálne sklony.

Okrem toho sa Watson vyslovil i pre eugeniku - za éry nacizmu označovanú ako rasová hygiena.

V roku 1962 získal Watson spolu s Francisom Crickom a Mauricom Wilkinsom Nobelovu cenu za lekárstvo za objav stavby DNA. Bol to prielomový objav minulého storočia, ktorý dal zásadný podnet biológii a položil základy nových prístupov v medicíne.