Jasno
Bratislava
Miroslav
29.3.2024
Grónčania túžia po nezávislosti
Zdielať na
Zahraničie

Grónčania túžia po nezávislosti

Zdroj: kaet44/ilustračné

Grónčania sú vraj hrdý národ a nikdy nikoho o nič neprosia. Najväčší ostov sveta prejavuje túžbu prejsť od širokej miery autonómie k úplnej samostatnosti.

Súčasná grónština váš môže prekvapiť mnohými zvláštnosťami. Napríklad číslovky má iba do 12, potom už existuje len výraz "veľa." Ak si chce teda zákazník v obchode kúpiť niečo za 13 či viac korún, musí použiť číslovku z dánštiny, ktorá je v Grónsku druhým oficiálnym jazykom.

Slušne vychovaného cudzinca tiež môže zaraziť, že grónština nemá slovíčko "prosím". Grónčania na to majú svojráznu odpoveď: vraj sú hrdý národ a nikdy nikoho o nič neprosia.

Táto hrdosť sa ozýva tiež v odpovediach obyvateľov Grónska na ich vzťah k Dánsku, ktoré tu bolo dlho vnímané ako koloniálny vládca a ešte dnes je ešte stále zodpovedné za zahraničnú a obrannú politiku najväčšieho ostrova sveta, tiež riadi aj jeho vysoké súdnictvo.

Grónčania na jednej strane väčšinou priznávajú, že vďaka štedrým dotáciám z Kodane dnes nevedia, čo je bieda, a ich životná úroveň zodpovedá úrovni života v západných krajinách. Na druhej strane ale, tiež vďaka sľubne sa rozvíjajúcej ekonomike posledných rokov, stále viac prejavujú túžbu prejsť od širokej miery autonómie k úplnej samostatnosti.

Životná úroveň v Grónsku sa vyrovná západnej Európe


Dôkazy rapídneho zvýšenia kvality života v Grónsku v posledných 50 rokoch sú na každom kroku. Zatiaľ čo zástupcovia staršej generácie malebnej dedinky Oqatsut na západogrónskom pobreží v zálive Disko, ešte spomínajú, ako v zime chodili sekať sneh a ľad, aby získali pitnú vodu, dnes má 47 miestnych ľudí k dispozícii zariadenie na odsolovanie morskej vody. A pretože je voda z ľadovca predsa len chutnejšia, väčšina občanov si naviac zabezpečila k svojmu domčeku nádrž na rozmrazovanie ľadu.

I rozvod elektriny a vykurovanie pomocou dieselagregátov sú samozrejmosťou, v každom dome sa môžu pochváliť i televíziou a spravidla i DVD prehrávačom s rozsiahlou filmotékou, ktorá obsahuje i tie najnovšie hollywoodské hity. Pre pät mladších detí v Oqatsutu funguje škola, staršie musia cestovať v lete motorovým člnom a v zime na snežnom skútri či na saniach ťahaných psím záprahom do 20 kilometrov vzdialeného Ilulissatu.

Veľké grónske mestá, typu Ilulissatu či Sisimitu, kde žije niekoľko tisíc obyvateľov, ponúkajú napríklad multifunkčnú športovú halu alebo dobre vybavenú knižnicu, kde sa dá zdarma používať internet a kde medzi titulmi nechýba ani sprievodca po Prahe či dánský preklad Kunderovej Neznesiteľnej ľahkosti bytia.

kaet44/ilustračné



V reťazci supermarketov je denne čerstvé ovocie a zelenina od redkvičiek cez jahody až po melóny a bežne sa platí kreditnými kartami. Žiaci základných škôl cestou z vyučovania pilne zamestnávajú svoje mobilné telefóny.

Vo veľkých mestách sídli tiež niekoľko vysokých škôl, ale veľa odborov sa stále vyučuje až v Dánsku. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sú Dáni vo väčšine vedúcich pozícií v krajine; podľa sprievodcu Lonely Planet je z 80 lekárov v Grónsku 74 Dánov, pričom veľa z nich tu býva dočasne, spravidla tri až päť rokov. Inuiti (Eskymáci) sa naopak i v súčasnosti venujú hlavne tradičnému lovu karibu, pižmoňov, tuleňov či velrýb a rybolovu.

Grónčania sú alkoholici


Práve táto skutočnosť je tŕňom v oku hrdým Grónčanom, ktorí majú pocit, že nad nimi Kodaň naďalej uplatňuje svoj mocenský vplyv. Niektorí Dáni v Grónsku si sťažujú na otvorené nepriateľské chovanie pôvodných obyvateľov. Týždenník Atuagagdliutit v jednom zo svojich augustových vydaní uverejnil napríklad dlhý článok dánskej učiteľky, ktorá po sérii nepríjemných incidentov nakoniec svoje povolanie i ostrov opustila. "Choď preč, špinavá Dánka," počula vraj raz na ulici.

Pri grónskych brehoch boli navyše údajne nájdené zásoby ropy a zemného plynu, ktoré by sa podľa niektorých zdrojov mohli vyrovnať nerastnému bohatstvu jednej z najväčších palivových mocností sveta, Nórska, lenže na zahájenie tažby si v Grónsku budú musieť ešte pár rokov počkať.

Otázkou ale je, ako by sa Grónčania bez programu sponzorovaných dánskou vládou zvládli vysporiadať s niektorými sociálnymi problémami. Najviditeľnejším spoločenským zlom je dnes alkoholizmus.

Opilci sú v krčmách v noci aj cez deň a s fľašou piva vysedávajú muži i ženy všetkých vekových kategórií. Do povznesenej nálady sa dostávajú veľmi rýchlo, pretože ako potomkovia asijských kmeňov zle odbúrávajú alkohol. Zo začiatku sa opitosť u Inuitov ako veľmi muzikálneho národa prejavuje radostným tancovaním a spevom, postupne často pechádzajú do depresií, v zime umocnenej dlhodobým nedostatkom svetla, čo lekári diagnostikujú ako Syndróm sezónnych emocionálnych poruch.

Spotrebu alkoholických nápojov sa úrady snažia obmedzovať čiastočnou prohibíciou, v rámci ktorej je napríklad v  ranných a vo večerných hodinách zakázaný predaj liehovín. Grónske denníky v lete napríklad informovali o herečke, ktorá s deťmi naskúšala predstavenie o alkoholizme rodičov, ktorí sa predtým opili na školskej akcii. Hra bola po premére stiahnutá a žena bola nekompromisne zbavená funkcie v obecnom zastupiteľstve.

Zdielať na

Najčítanejšie správy