Olmert naznačil ochotu vrátiť časť Jeruzalema Arabom

Táto otázka je pritom v izraelskej politike dlhé desaťročia veľké tabu. Otázka Jeruzalema, ktorý chcú mať Palestínčania za hlavné mesto svojho budúceho štátu, je jedným z najcitlivejších problémov v izraelsko-palestínskom konflikte.

Izraelský premiér Ehud Olmert v pondelok po prvýkrát vo svojej politickej kariére naznačil ochotu židovského štátu uvažovať o prípadnom vrátení niektorých arabských častí Jeruzalemu Palestínčanom. Táto otázka je pritom v izraelskej politike dlhé desaťročia veľké tabu. "Bolo nevyhnutné pribrať utečenecký tábor Šuafát, Sawahíru, Walídžu a ďalšie dediny a zadefinovať ich ako súčasť Jeruzalema?" opýtal sa v pondelok Olmert.

Izraelský premiér navyše túto úvahu predniesol pri pamätníku Rechavama Zeeviho, bývalého ministra izraelskej vlády, ktorý ostro vystupoval proti akýmkoľvek úvahám o územných ústupkoch Palestínčanom a v roku 1967 bol ako vojenský veliteľ sám do veľkej miery zodpovedný za pripojenie arabských území k židovskému štátu. Zeeviho pred šiestimi rokmi zastrelil palestínsky atentátnik.

Hoci Olmertov pondelňajší výrok je na izraelskej politickej scéne prelomový, Palestínčanov neuspokojil. "To, čo Olmert dnes povedal, nestačí. Akékoľvek riešenie otázky Jeruzalemu by malo byť založené na návrate východného Jeruzalemu Palestínčanom. Toto navrátenie by malo byť úplné, nie čiastočné, a malo by zahŕňať aj posvätné miesta," vyhlásil v reakcii na Olmertove slová Nabíl Abú Rudenjá, poradca palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása.

Otázka Jeruzalema, ktorý chcú mať Palestínčania za hlavné mesto svojho budúceho štátu, je jedným z najcitlivejších problémov v izraelsko-palestínskom konflikte. Izrael obsadil arabský východ Jeruzalema vrátane Starého mesta, kde sa nachádzajú posvätné miesta kresťanského, moslimského aj židovského náboženstva, počas Šesťdňovej vojny v roku 1967 a neskôr ho de facto anektoval. V roku 1980 schválil izraelský parlament zákon, v ktorom vyhlásil Jeruzalem za "zjednotené a večné hlavné mesto Izraela".