Bulharsko stráca historické dedičstvo, vykrádajú ho

V Bulharsku môže podľa odhadov existovať až 20.000 menších či väčších ilegálnych súkromných zbierok. Okrem toho mnoho z nálezov skončí vďaka vykrádačom v zahraničí.

Bulharsko v posledných rokoch prichádza o veľkú časť svojho historického dedičstva. O cennosti minulých vekov totiž archeológov často pripravia vykrádači vykopávok.

Až tretina nájdených predmetov môže skončiť v zahraničí, povedal novinárom riaditeľ bulharského Národného historického múzea v Sofii Božidar Dimitrov. Podľa neho môže v Bulharsku existovať až 20.000 menších či väčších ilegálnych súkromných zbierok.

"Len štyri či päť z týchto zbierok si nechali ich majitelia zaregistrovať," uviedol Dimitrov. S odhadovaným počtom ilegálnych kolekcií súhlasí aj kulturológ Alexander Kiosev zo sofijskej univerzity. "Podľa čerstvých údajov žije v Bulharsku už 10.000 ľudí, ktorí sú milionári," podotkol.

Bulharské Národné historické múzeum sídli od roku 2000 na okraji Sofie v rezidencii Bojana, ktorá patrila za socializmu komunistickému vodcovi Todorovi Živkovovi. Múzejné zbierky obsahujú vyše 650.000 predmetov. Práve archeologické nálezy ako thrácke zlato, pozostatky helénskych palácov a hrobiek, staré slovanské kostoly či otomanské pamiatky majú do Bulharska prilákať návštevníkov z cudziny.

Tento rok sa v krajine, ktorú českí turisti po rokoch znovu začínajú objavovať, pracovalo na troch stovkách vykopávok. Na sedemnástich z nich našli odborníci stopy viacerých civilizácií. Tých sa podľa Dimitrova vystriedalo na bulharskom území sedem. "Na každom metri tu niečo nájdete," tvrdí.

Poklady predkov ukryté v hline lákajú nielen vedcov. Profesionálni archeológovia tak často zvádzajú boj so svojim samozvanými kolegami. Odkryjú zeminu a než sa dostanú k nálezom, z nestrážených a nezabezpečených nálezísk im ich v noci vyhrabú a vyzbierajú vykrádači. Niektorí zlodeji prídu na vytypované miesta dokonca s buldozérom - rozhrnú mohyly a vyzbierajú, čo nájdu. Takto pracoval aj archeológ Georgi Kitov. Vraj chcel rýchlo odhrabať nánosy vekov a predbehnúť vykrádačov.

Boj proti samozvaným archeológom a pašovaniu kultúrneho dedičstva komplikuje aj legislatíva. "Zákony pochádzajú z dôb socializmu. Sú staré desaťročia a absolútne nevyhovujúce," povedal archeológ Todor Chobanov, poradca bulharského štátneho zastupiteľstva v otázkach medzinárodného pašovania umeleckých a historických predmetov.

Na archeologické nálezy sa zameriavajú i policajti z oddelenia pre boj s organizovaným zločinom. Podľa Chobanova putujú poklady predkov z krajiny rovnakými kanálmi, aké používajú prevádzači či drogoví obchodníci.

Bulharské úrady by radi neregistrované súkromné zbierky zabavili. Umelecké predmety možno nahlásiť a zapísať v múzeách. Zberatelia sa ale nehrnú: boja sa, že po registrácii o nadobudnuté poklady prídu. Podľa riaditeľa Dimitrova by bolo pre Bulharsko ale lepšie nezákonné zbierky legalizovať. Krajina by aspoň získala prehľad, aké klenoty sa v nej skrývajú.