Ústavný súd už nebude riešiť sťažnosti na súdne prieťahy

Na rozdiel od ČR, na Slovensku gro rozhodovacej činnosti ÚS tvoria práve sťažnosti na zbytočné prieťahy.

Do konca tohto roka by mala byť hotová novela zákona o konaní pred Ústavným súdom (ÚS) SR, ktorá by ho odbremenila o prerokovávania sťažností na zbytočné prieťahy v súdnom konaní a prípadne aj od volebných sťažností týkajúcich sa komunálnych volieb.

Uviedla to dnes na tlačovej besede pre agentúru SITA predsedníčka ÚS Ivetta Macejková. Dodala, že ešte nie je rozhodnuté, či o nej nebude rokovať parlament v skrátenom legislatívnom alebo v riadom konaní.

Predseda ÚS Českej republiky Pavol Rychetský uviedol, že český ústavný súd prieťahy a volebné sťažnosti nerieši od januára 2005, ako však uviedol, i tak rieši ročne okolo 1800 podaní.

"Ani predtým sme nemali veľa týchto sťažností, len okolo osem, lebo český ÚS nepriznával odškodnenie za nemajetkovú ujmu. Po novelizácii príslušných zákonov zbytočné prieťahy v súdnom konaní riešia v ČR vždy súdy vyššej inštancie, volebné sťažnosti zase rieši správne súdnictvo," povedal Rychetský.

Na rozdiel od ČR, na Slovensku gro rozhodovacej činnosti ÚS tvoria práve sťažnosti na zbytočné prieťahy a tohto roku dostal ÚS SR rekordný počet volebných sťažností v súvislosti s komunálnymi voľbami. Na Slovensku však neexistuje správne súdnictvo.

Tlačová beseda sa konala na záver štvordňovej oficiálnej návštevy sudcov Ústavného súdu ČR na ÚS SR. Ako informovali Macejková a Rychetský, hovorili o aplikácii európskeho práva, najmä komunitárneho, o niektorých aspektoch rozhodovacej činnosti svojich ústavných súdov a niektorých odborných otázkach organizácie súdu.

Rychetský za najvýznamnejšie rozhodnutie ÚS ČR v uplynulom období považuje rozhodnutie týkajúce sa reštitučných nárokov vo vzťahu k Benešovým dekrétom, kde sa subjekty za istých okolností pokúšali dostať k majetkom na základe podania určovacej žaloby k vlastníctvu majetku.

"Dva roky nám trvalo, kým sme dospeli k formulácii záväzného stanoviska pre všetkých, kde sme vyriekli, že v týchto prípadoch nemožno obchádzať reštitučný zákon určovaciu žalobou," uviedol Rychetský. Doložil, že vďaka tomuto rozhodnutiu nepripadol pražský chrám sv. Víta cirkvi, ale zostal majetkom štátu.