Slovensko sa po 15 rokoch prepracovalo na ekonomického lídra

Zmeny sa v posledných rokoch začínajú prejavovať aj na raste životnej úrovne a poklese nezamestnanosti.

Slovensku sa v 90. rokoch nevyhli podobné ekonomické problémy ako okolitým postkomunistickým štátom, hospodárstvo začalo rýchlejšie napredovať až po reformách predchádzajúcej pravicovej vlády.

Zmeny sa v posledných rokoch začínajú prejavovať aj na raste životnej úrovne, poklese nezamestnanosti, krajina však stále zaostáva za svojim bývalým federálnym partnerom - Českom.

"Po rozdelení federácie malo Slovensko menej výhodnú štartovaciu pozíciu ako Česko. Bola tu nižšia životná úroveň, slabšia infraštruktúra. Slovensko navyše muselo budovať centrálne bankovníctvo aj administratívu," povedal ČTK prognostik Slovenskej akadémie vied Pavol Kárász. Krajina mala navyše už pri rozpade spoločného štátu vyššiu nezamestnanosť, čo súviselo s odstavením viacerých strojárskych podnikov, dodal.

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Juraj Karpiš pripomenul, že Slovensko v 90. rokoch dostala do medzinárodnej izolácie pre vtedajšiu vládu. "Autoritársky Vladimír Mečiar na čele vtedy najsilnejšej slovenskej strany HZDS spolu s nacionalistickou SNS presadzovali vytvorenie slovenskej kapitálotvornej vrstvy. Toto obdobie bolo charakterizované neštandardnými politickými postupmi, netransparentným privatizačnými rozhodnutiami, zneužívaním štátnych bánk a podnikov na obohacovanie skupín blízkych politickej moci," uviedol ekonóm.

Krajine sa síce ekonomicky darilo, keď zaznamenávala pomerne vysoký rast HDP, ten však ťahali hlavne verejné zdroje. "Kapitálovo podvýživenej slovenskej ekonomike chýbali investície, no silní zahraniční investori Slovensko obchádzali a investovali radšej v susedných krajinách," dodal Karpiš.

Problémy neobišli ani bankovníctvo, ktoré sa dostalo do výraznejších problémov pre zlé pôžičky. Ozdravenie tohto sektora pre následnou privatizáciou však štát vyšlo na viac ako 100 miliárd korún.

"Zásadný význam pre vývoj ekonomiky v posledných rokoch a v budúcnosti mali reformy uskutočnené druhou vládou Mikuláša Dzurindu po roku 2002. Najdôležitejšími boli reforma dôchodkového systému, daňová reforma, reforma pracovného práva a reforma zdravotníctva. Pre zahraničných investorov však bola asi najvýznamnejšia komplexná reforma daňového systému," myslí si Karpiš.

"Slovensko z hľadiska reforiem pokročilo ďalej než Česko," doplnil Kárász.
Zníženie dane z príjmu pre firmy na 19 percent či pružnejší trh práce prilákali množstvo zahraničných firiem na čele v automobilkami PSA Peugeot Citroën a KIA Motors. Okrem výroby vozidiel, ktorá jedným z ťahúňov priemyslu, sa k pilierom ekonomiky začína radiť aj elektrotechnika, ktorú reprezentujú najmä firmy Samsung a Sony.

Životnú úroveň v krajine ovplyvňovala hlavne miera nezamestnanosti. Tá v roku 2001 presiahla 19 percent. Napriek tomu, že v posledných rokoch klesá, stále patrí k najvyšším v Európskej únii. "Po rozdelení spoločného štátu bola na Slovensku nižšia životná úroveň, rozdiel sa ešte v 90. rokoch prehlboval. Po roku 2000 však začalo Slovensko rýchlejšie dobiehať Česko," poznamenal prognostik SAV.

Lepšiu pozíciu má krajina v snahe zaviesť spoločnú európsku menu. Slovensko s prípravami pokročilo a euro chce prijať začiatkom roka 2009, naopak v Česku sa o termíne len diskutuje.
    
     Vývoj vybraných ekonomických ukazovateľov Slovenska:
    
    
    
    

    Zdroj: Štatistický úrad