Ospravedlňujeme sa návštevníkom našich stránok za obmedzenú prevádzku spôsobenú technickými problémami. Na ich odstránení intenzívne pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

Rozsudok nad nacistom Csatárym (97): Trest smrti!

Zdroj: TV JOJ

27.07.2012 14:05 | Rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z 8. júna 1948 o treste smrti pre vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho si už od Ústavu pamäti národa (ÚPN) vyžiadal rezort spravodlivosti aj maďarská ambasáda. "Je to jediný rozsudok, o ktorom momentálne vieme, že existuje," vyhlásil šéf ÚPN Ivan Petranský s tým, že je o neho pomerne veľký záujem.

Rozsudok uznáva Csatáryho vinným a odsudzuje ho na trest smrti, stratu občianskych práv na 15 rokov a konfiškáciu celého majetku. Spis, ktorý sa nachádza v archíve ÚPN, obsahuje desať zápisníc o výsluchu svedkov, popis hľadanej osoby, návrh na trestné stíhanie, zatykač, ale aj 11-stranový rozsudok.

V domácom väzení

Csatáry, ktorého maďarské bezpečnostné zložky zadržali po tom, čo ho vypátrali investigatívni reportéri z britského bulvárneho denníka The Sun, je dnes v domácom väzení a čaká na nový proces. Proces, ktorý sa konal v Csatáryho neprítomnosti krátko po vojne, riaditeľ sekcie vedeckého výskumu ÚPN Ondrej Podolec nechce posudzovať. Proces bol súčasťou retribučného súdnictva a to bolo na Slovensku špecifické aj tým, že postihovalo aj politické trestné činy. "V prípade Csatáryho sa však súd zaoberal výlučne otázkou jeho antihumánnych činov," doplnil Podolec.

Svedectvá majú vysokú výpovednú hodnotu

Zhromaždené svedectvá majú podľa neho navyše vysokú výpovednú hodnotu. Istý Zoltán Hofman Csatáryho označil za sadistu, ktorý sa vyhrážal ľuďom zabitím a tým, že ich dá zavrieť. Csatáry, ktorý bol počas vojny vysokým policajným dôstojníkom v Košiciach, údajne na smrť do koncentračných táborov posielal aj chorých, a to dokonca proti vôli nemeckých úradov. Podľa iného svedectva Csatáry konal viac najmä z vlastného popudu. Keď svedok namietal proti transportu chorých, vyhrážal sa mu smrťou. "Nech zdochnú vo vagóne," povedal Csatáry svedkovi.

Zaujímavosťou podľa Podolca je, že 7. novembra 1944 sa istý Zoltán Žurovský pokúsil spáchať na Csatáryho atentát. Mala to byť pomsta za matku, ktorá umrela v koncentračnom tábore. "Atentát sa nevydaril, pretože to bolo na verejnom mieste a miestni obyvatelia mu v tom zabránili," vysvetlil Podolec.

Vysoký policajný dôstojník

V Košiciach, kde Csatáry na sklonku vojny pôsobil, žilo podľa Podolca v roku 1938 približne 58-tisíc obyvateľov, z toho viac než 11-tisíc bolo Židov. V roku 1944 bolo z mesta deportovaných zhruba 11-tisíc Židov, väčšinou do Osvienčimu. Csatáry pôsobil v roku 1944 ako vysoký policajný funkcionár a politický dôstojník na vtedajšom Policajnom riaditeľstve v Košiciach.

Podľa súdu Csatáry po prevzatí moci pronacistickou stranou Šípových krížov v Maďarsku prenasledoval, týral a svojvoľne zaisťoval ľudí pre ich náboženské presvedčenie, rasový pôvod, národnú príslušnosť či názory. Počas deportácií Židov do koncentračných táborov zaisťoval a do transportov zaraďoval aj osoby, na ktoré sa vysťahovanie nevzťahovalo, prípadne boli transportu fyzicky neschopné. Vlastným konaním tak opakovane zneužíval svoje postavenie a zapríčinil smrť viacerých zaistených osôb.

Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.

Autor: Veronika Tóthová , Lucia Husárová

Zdroj: noviny.sk

Súvisiace články


Nenechajte si ujsť

Ďakujeme za vaše názory

Dokonalé zobrazenie na všetkých zariadeniach

#

Reklama

Kontakt