Oblačno
13°
Bratislava
Jela
19.4.2024
Ukrajina má prezidenta! Porošenko získal 55,9 percenta
Zdielať na

Ukrajina má prezidenta! Porošenko získal 55,9 percenta

KYJEV / Na Ukrajine sa v nedeľu otvorili volebné miestnosti. Voliči rozhodovali o výsledku prvého kola mimoriadnych prezidentských volieb. Okrem bezprostredného volebného výsledku sa pozornosť zamerala na východ krajiny, kde sa separatisti pokúšali zmariť volebný akt. V Donecku a Charkove demonštrovali proruskí radikáli, ktorí sa neúspešne pokúsili napadnúť rezidenciu oligarchu Achmetova.

Porošenko vyhral

Favorit ukrajinských prezidentských volieb Petro Porošenko získal podľa predbežného prieskumu prevedeného pri hlasovacích miestnostiach 55,9 percenta hlasov a získal úrad už v prvom kole. Expremiérka Júlia Tymošenková sknčila druhá s 12,9 percentami hlasov.

Porošenko po oznámení odhadov blahoželal Ukrajincom k úspešným voľbám a označil sa za hlavu štátu. Jeho prioritou je vraj ukončiť vojnu a chaos.

"Čokoládový kráľ"

Podnikateľ, bývalý minister zahraničných vecí a poslanec Petro Porošenko patrí k najbohatším osobám na Ukrajine. Boháčovi sa kvôli vlastníctvu mnohých cukrárskych podnikov hovorí aj "čokoládový kráľ".

Porošenka považujú za muža kompromisu. Vysoké politické funkcie mal počas vládnutia prozápadnej i proruskej koalície. Podľa pozorovateľov je mužom, ktorý sa dokáže dohodnúť takmer so všetkými prúdmi. To je vlastnosť, ktorá sa mu môže v rozbúrených vodách ukrajinskej politiky veľmi hodiť aj ako hlave štátu.

Rodák z juhoukrajinského Bolhradu, ktorý leží v Odeskej oblasti, vyrastal v meste Vinnycja. V roku 1989 vyštudoval ekonómiu na fakulte medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva na Kyjevskej štátnej univerzite, kde pôsobil aj ako asistent.

Po štúdiu sa Porošenko začal venovať tomu, čo z neho v budúcnosti urobilo miliardára. Začal obchodovať s kakaovými bôbmi a v 90. rokoch ovládol niekoľko cukrárskych závodov a čokoládovní. Následne všetky svoje firmy spojil do holdingu Rošen, ktorý je teraz najväčšou čokoládovňou na Ukrajine a jednou z najväčších na svete.

"Veľká časť jeho podnikania je v Rusku. Vyrába bonbóny a karamelky, na ktorých si zgustnú ľudia na celom svete. Často nevedia, že majiteľom firmy je Porošenko, líder terajšej prezidentskej súťaže," zmienil Porošenka vo svojom nedávnom prejave ruský prezident Vladimir Putin.

Naznačil tak fakt, že jedným z hlavných trhov Rošenu je Rusko, ktoré vlani dočasne zakázalo firme dovážať jej výrobky. V marci zabrali ruské úrady závod Rošen v západoruskom meste Lipeck, čo bola podľa kritikov Ruska pomsta za Porošenkovu pomoc počas prozápadných protestov na Ukrajine.

V roku 2012 Porošenka zaradil magazín Forbes na šieste miesto v rebríčku najbohatších Ukrajincov a jeho majetok odhadol na jednu až dve miliardy dolárov. K bohatstvu mu pomohli aj ním ovládané automobilové závody, výrobca autobusov a lodí i celoplošný televízny kanál 5, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri takzvanej oranžovej revolúcii. Tá koncom roku 2004 vyniesla k moci prozápadného Viktora Juščenka.

V roku 1998 Porošenka prvýkrát zvolili do parlamentu za Zjednotenú sociálnodemokratickú stranu Ukrajiny (OSDPU), neskôr si založil vlastnú stranu Solidarita. Pomáhal tiež zakladať Janukovyčovu Stranu regionóv, ale potom prešiel na stranu prozápadnej strany Naša Ukrajina.

Počas vládnutia Viktora Juščenka bol šéfom vplyvnej prezidentskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO). V roku 2005 sa dostal do sporu s Júliou Tymošenkovou, vtedajšou premiérkou, ktoré presadzovala "reprivatizáiu", čo Porošenko údajne odmietal. Na konci roku ho obvinili z korupcie a sám odstúpil z funkcie.

V roku 2007 bol šéfom bankovej rady centrálnej banky a od októbra 2009 do marca 2010 ministrom zahraničných vecí. V roku 2012 v čase vládnutia zosadeného proruského prezidenta Viktora Janukovyča bol ministrom hospodárstva.

TV JOJ - Martin Krpáč

Voľby na Ukrajine

V Donecku a Luhansku zmobilizovali proruskí separatisti všetky sily, aby hlasovanie zmarili. Viac ako polovicu volebných miestností násilne obsadili, členov volebnej komisie vypudili a voličské zoznamy zabavili alebo zničili. Východ Ukrajiny v dôsledku "atmosféry teroru" opustila aj veľká väčšina európskych pozorovateľov.

V miliónovom Donecku nebola otvorená žiadna z hlasovacích miestoností v miestnych školách. Členom volebných komisií Kyjev doporučil, aby radšej zostali doma. V susudenom Luhansku vraj voľby prebehnú nanajvýš v dvoch volebných obvodoch, Svatove a Bilovodsku.

Vyradená z hlasovania tak bola podstatná časť z viac ako štyroch miliónov voličov východoukrajinského Donbasu. Na Ukrajine má volebné právo celkovo 35 miliónov ľudí. Podľa odhadov sa možno až desatina z nich nemohla slobodne vyjadriť.

Pozrite si reportáž z Ukrajiny:

Dozor pozorovateľov

Podľa názoru ukrajinskej vlády a vedenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe bojkot hlasovania na východe krajiny neovplyvní platnosť volebného aktu. Rusko navzdory výhradám mieni výsledky rešpektovať.

Na priebeh volieb dohliadalo aj viac ako 3 600 medzinárodných pozorovateľov z 19 krajín a 20 organizácií vrátane Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Pre obavy o vlastnú bezpečnosť sa však vo veľkej miere vyhýbali východným oblastiam.

Pozorovateľov vyslalo na Ukrajinu celkovo 14 európskych krajín vrátane Nemecka, Veľkej Británie alebo Slovenska, tri ázijské krajiny (Turecko, Kazachstan a Japonsko) a na mieste majú svojich ľudí aj Spojené štáty a Kanada.

Separatisti obkľúčili Achmetovovu vilu

Proruskí ozbrojenci v nedeľu obkľúčili ostro strážený dom najbohatšieho Ukrajinca Rinata Achmetova v meste Doneck. Ich počet bol medzi 200 až 300. Má ísť o účastníkov demonštrácie na doneckom Leninovom námestí, odkiaľ si to namierili k Achmetovovmu domu.

Menšia skupina ľudí vyzbrojených kalašnikovmi a inými zbraňami medzitým zamierila aj k sídlu dočasného guvernéra Doneckej oblasti Sergeja Tarutu v hoteli Victoria. Keďže Taruta tam nebol, ozbrojenci údajne odišli. Ahmetov sa v súčasnosti nachádza v hlavnom meste Kyjev a plány na návrat do Donecka predbežne zrušil.

Multimiliardár, ktorý vlastní továrne naprieč nepokojným východom krajiny, pred týždňom vyzval svojich zamestnancov, aby uskutočnili "pokojný varovný protest" proti separatistom. Uhoľný a oceliarsky magnát zamestnáva odhadom až 300 tisíc ľudí. Separatistov už dávnejšie označil za banditov a vrahov. Achmetov, ktorého majetok magazín Forbes odhadol na 11,4 miliardy dolárov, je najmocnejším mužom na východe Ukrajiny.

TV JOJ - Martin Krpáč

Kyjev si volí starostu

Obyvatelia ukrajinskej metropoly Kyjev si v nedeľu okrem prezidenta volili aj poslancov mestského zastupiteľstva a nového starostu. Ním sa môže stať tajomný politik skrývajúci sa za pseudonymom Darth Vader. Ide o kandidáta Internetovej strany Ukrajiny, ktorého pravú identitu však nezverejnili.

Práve to bola prekážka, prečo Vader nemohol kandidovať aj v prezidentských voľbách. Kandidatúru v Kyjeve mu však pre medzeru v zákone aj napriek nejasnej identite povolili. Jeho predvolebným sloganom je veta "Kandidát s ľudskou tvárou".

Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky je mýtická postava z filmovej série Hviezdne vojny dokonca hlavným favoritom kyjevských volieb. Až za ním nasleduje šéf strany Udar (Úder) Vitalij Kličko, ktorý napokon odstúpil z boja o prezidentských palác a podporil miliardára Petra Porošenka. Kličko vo voľbách starostu Kyjeva v minulosti neuspel už dvakrát - kandidoval aj v roku 2006 a 2008.

TV JOJ - Martin Krpáč

Medvedev provokuje

Ruský premiér Dmitrij Medveděv v deň prvého kola ukrajinských prezidentských volieb navštívil okupovaný Krym. Jeho návšteva, po marcovej ruskej anexii polostrova už druhá, vyvolala ostrý protest ukrajinksého ministerstva zahraničných vecí. Zvolený termín návštevy je podľa Kyjeva "otvorenou provokáciou". 

Medvedevova návšteva je podľa Kyjeva "v rozpore s deklarovaným ruským záujmom o to, aby voľby na Ukrajine prebehli pokojne". Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí ide o hrubé porušenie ukrajinskej zvrchovanosti a noriem medzinárodného práva. "Vyzývame znovu ruskú stranu, aby rešpektovala územnú celistvosť Ukrajiny a odvolala nezákonné rozhodnutie o anexii," píše sa v ukrajinskej nóte.

Ruský premiér sa má zdržať dva dni. V sevastopole v nedeľu slávnostne odovzdal ruské pasy trom miestnym obyvateľom. Prvýkrát Medvedev navštívil anektovaný Krym koncom marca, kedy v Simferopole zvolal výjazdové zasadnutie ruskej vlády.

Merkelová, Hollande, Putin

Nemecká kancelárka Angela Merkelová spoločne s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom v nedeľu absolvovala telefonický rozhovor so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Diskutovali najmä o politickej kríze na Ukrajine a tamojších prebiehajúcich prezidentských voľbách.

"Lídri všetkých troch krajín vyjadrili znepokojenie nad faktom, že situácia v krajine je stále poznačená nepríjemnou konfrontáciou a má ďaleko od stability. Vyjadrili nádej, že prezidentské voľby na Ukrajine budú usporiadané v pokojnej a mierovej atmosfére," píše sa v stanovisku z Putinovej kancelárie.

TV JOJ - Martin Krpáč

Rusi ustupujú

Ruská armáda skutočne zahájila sťahovanie svojich vojsk z pohraničia s Ukrajinou. "Odchod ruských vojsk od hraníc začal," povedal Myšakovskyj. "Informácie získané leteckým pozorovaním ale ukazujú, že základné ruské vojenské tábory pozdĺž hraníc zostávajú na mieste. Nedotknutý zostáva komunikačný systém a základné funkcie nevyhnutné k udržovaniu vojsk," dodal generál.

Rusko po februárovom prevrate v Kyjeve sústredilo na hraniciach s Ukrajinou podľa západných odhadov približne 40 000 vojakov. Ruské jednotky usporiadalo sériu veľkých vojenských cvičení, najmenej trikrát Moskva oznámila, že sa vojská od hraníc sťahujú do kasární.

Naposledy minulý týždeň v pondelok oznámil ruský prezident Vladimir Putin, že ako vrchný veliteľ vydal rozkaz k odchodu vojsk z hraničného priestoru. Ministerstvo obrany neskôr upresnilo, že vzhľadom k zložitým terénnym podmienkam a hustej doprave na cestách bude možné presun dokončiť až okolo 8. júna.

Kličko chce rýchly výsledok

Ukrajinský politik a bývalý profesionálny boxer Vitalij Kličko dúfa, že nedeľňajšie prezidentské voľby na Ukrajine prinesú rýchly výsledok. Prípadné druhé kolo o tri týždne by ťažkú situáciu v krajine len destabilizovalo, varoval Kličko pri odovzdávaní hlasu v Kyjeve.

Okrem toho by krajina na pokraji bankrotu musela znovu vynaložiť enormné financie na prípravu volieb, nehovoriac o možnosti ďalších nevinných obetí. "Dúfam, že budeme môcť urobiť definitívnu čiaru za prezidentskými voľbami a začať s reformami," povedal.

Niekoľkonásobný svetový šampión v boxe bol jednou z hlavných postáv opozičných protestov na Ukrajine, ktoré vo februári viedli k pádu proruského vládnutia v krajine. Osobne sa zúčastňoval demonštrácií.

Kličko je vodcom a zakladateľom opozičnej parlamentnej Ukrajinskej demokratickej aliancie pre reformy (UDAR), a pôvodne ho považovali za favorita prezidentských volieb. Kandidatúry sa ale nakoniec vzdal v prospech oligarchu Petra Porošenka.

V súčasnosti sa uchádza o post primátora hlavného mesta Kyjeva a predpokladajú mu dobré šance na víťazstvo.

TV JOJ - Martin Krpáč

Zahynula talianska novinárka

Na východe Ukrajiny prišla v sobotu za doposiaľ nejasných okolností o život talianska novinárka Andrea Ronchelliová. Taliansku diplomaciu o tom v nedeľu informovali ukrajinské úrady. Ronchelliová pracovala ako fotografka na voľnej nohe pre viaceré talianske médiá a okrem nej pri incidente zahynul aj Rus pracujúci ako jej tlmočník.

Telá oboch previezli do nemocnice v meste Slovjansk ovládaného z veľkej časti separatistami bojujúcimi proti ukrajinskej armáde. Tragédia sa odohrala deň pred voľbami nového ukrajinského prezidenta. Nedeľňajšie hlasovanie však na východe komplikujú proruskí separatisti, ktorí najmä v Doneckej a Luhanskej oblasti zastrašujú členov volebných komisií.

Podľa televíznej stanice CBC 30-ročná Talianka zahynula po tom, ako ju zasiahla mínometná strela odpálená príslušníkmi ukrajinskej armády.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy