Minister Čislák v osadách: Starostlivosť pre všetkých, hlásal

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

MARKUŠOVCE / Minister zdravotníctva Viliam Čislák navštívil osady na východe Slovenska. Monitoroval zdravotný stav tamojších obyvateľov. Mnohí ani len netušili, kto do osady prišiel. Miestni tvrdia, že nepotrebujú ministerskú návštevu, ale skôr bagre a veľkokapacitné kontajnery.

Viliam Čislák navštívil obec Jánovce (okres Poprad), ktorej polovicu obyvateľstva tvoria Rómovia. Zavítal aj do novovybudovanej osady Strelník v Letanovciach (okres Spišská Nová Ves) a do osady v Markušovciach (okres Spišská Nová Ves).

Zlé hygienické podmienky

Počas návštevy zhodnotil prácu asistentov osvety zdravia, ktorí pracujú v rámci programu neziskovej organizácie Zdravé komunity v jednotlivých osadách. Snažia sa o to, aby rómski občania navštevovali lekárov a absolvovali očkovania.

"Zdravotný stav v týchto komunitách je horší ako u bežnej populácie," povedal minister zdravotníctva Viliam Čislák. "Hygienické podmienky sú mnohokrát veľmi zlé. Títo občania neabsolvovali pravidelné prehliadky, nechodili na očkovania. Jedno s druhým tvorí základ toho, že títo občania sú často chorí. Ich roky prežívania sú o 15 rokov kratšie oproti ostatnej populácii,“ uviedol Čislák v Markušovciach.

Hygienické podmienky v osadách sú veľmi zlé:

SITA

Zlepšenie zdravia

Počas cesty sa stretol so starostami a rómskymi asistentmi osvety zdravia, ktorí sa dlhodobo starajú o prevenciu v segregovaných komunitách. Podľa jeho slov sa vďaka činnosti asistentov v osadách situácia zlepšila, ich obyvatelia už navštevujú lekárov častejšie. Ide o výsledok projektu ministerstva zdravotníctva a Platformy na podporu zdravia znevýhodnených skupín (PPZZS).

V roku 2012 sa združenia Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), Asociácia terénnych zdravotných asistentov (ATZA) a Slovenská spoločnosť všeobecných lekárov pre dospelých spojili do záujmového združenia právnických osôb pod názvom Platforma na podporu zdravia znevýhodnených skupín (PPZZS).

Vytvorili tak pilotný model podporujúci zlepšenie zdravia obyvateľov vylúčených komunít. Platformu podporili a do jej práce sa zapojili tiež rezorty vnútra, financií a práce. Ministerstvo zdravotníctva a PPZZS v októbri spoločne založili neziskovú organizáciu Zdravé komunity.

Minister zdravotníctva Viliam Čislák sa prešiel po troch osadách na východe Slovenska:

SITA

Zdravotná starostlivosť pre každého

"Projekt bude pokračovať do roku 2022, pretože je to nikdy sa nekončiaca práca. Do konca roka 2015 máme prostriedky z programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia a od 1. januára 2016 budeme mať tieto prostriedky z operačného programu Ľudské zdroje, ktorý predpokladáme na čerpanie v rokoch 2016 až 2022, v tejto chvíli prebiehajú rokovania,“ vysvetlil Čislák.

Ako ďalej uviedol, je v záujme ministerstva zdravotníctva, aby bola zdravotná starostlivosť dostupná každému. "V súčasnosti vieme, že v teréne pracuje okolo 208 terénnych pracovníkov. Osád je okolo 700 a v budúcnosti chceme mať tristo takýchto pracovníkov,“ povedal Čislák.

Projekt trvá zatiaľ sedem mesiacov. Terénni pracovníci privádzajú občanov k lekárom, čo sa týka očkovania, preventívnych prehliadok, zachytenia určitých ochorení. Podľa Čisláka to plní svoj účel a asistenti sa stali nenahraditeľnou pomocou pre zdravotníkov a lekárov. Tí pracujú v 195 lokalitách v Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji.

Hlavný koordinátor asistentov osvety zdravia Richard Koky z n.o. Zdravé komunity hodnotí projekt pozitívne. "Prostredníctvom asistentov dochádza k prepájaniu medzi zdravotníctvom a komunitou. Zvýšila sa nám očkovanosť detí, počet prehliadok. Pracovali sme s osobami, ktoré mali tuberkulózu, naša práca je rôznorodá,“ vysvetlil. Keďže asistentmi osvety zdravia sú Rómovia, obyvatelia osád im dôverujú a nechávajú si často poradiť.

Šváby, ploštice, kiahne, žltačka

Projekt Zdravé komunity priamo zasahuje vyše 230 tisíc Rómov, je tak výrazným nástrojom pre integráciu marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti. Projekt tiež ukázal, že najväčšími zdravotnými rizikami v rómskych osadách boli uhryznutia hlodavcami, šváby, ploštice, ovčie kiahne a žltačka typu A.

Príčinou boli katastrofálne hygienické podmienky, nízka úroveň vzdelania, v niektorých lokalitách nemali Rómovia prístup k pitnej vode.

Pozrite si priloženú reportáž: